Za sebou má štvrtý ročník v KHL, kde bol jedným z najproduktívnejších hráčov svojho tímu.

Útočník Tomáš Jurčo (32) sa aktuálne pripravuje na novú sezónu doma v Košiciach.

Bronzového medailistu z olympiády v Pekingu pripravilo o účasť na nedávnych MS vo Švédsku a v Dánsku zranenie.

Viacerí hráči odmietli pozvánku na šampionát, pričom mnohí kritizovali slabú komunikáciu od vedenia národného tímu. Ako to bolo vo vašom prípade?

Nemôžem hovoriť za druhých, ale za mňa bola komunikácia dosť zlá, takmer nulová. Dúfam, že to bolo práve preto, lebo mali prehľad o mojom zdravotnom stave.

V tom čase som bol vážne zranený a ak by som špekuloval o iných dôvodoch, mohol by som ľuďom, ktorí robia výber hráčov na MS, krivdiť. Na reprezentáciu som však nezanevrel.

Ak by v budúcnosti prišla pozvánka, prijali by ste ju?

Samozrejme. Aj keď som hrával v NHL a mal som dlhú a náročnú sezónu, vždy som rád prišiel reprezentovať. Pokiaľ budem zdravý a bude o mňa záujem, určite pozvánku neodmietnem.

Zachytili ste kritiku na adresu Juraja Slafkovského, ktorý z osobných dôvodov neprišiel na šampionát?

Áno a myslím si, že nebola oprávnená. Je ešte pred ním množstvo šampionátov a musíme si uvedomiť, že nebude chodiť na všetky. Jeho telo by to nezvládlo. Na Slovensku to veľa ľudí nerieši, ale dôležitá je aj psychická pohoda hráča. Po náročnej sezóne môžete byť vyčerpaný nielen fyzicky, ale aj mentálne.

To, že teraz Juraj neprišiel, nič neznamená. Môže pokojne prísť na ďalších osem alebo desať MS. Všetko bude záležať na tom, ako sa bude cítiť. Ľudia majú mylnú predstavu o tom, že každý hráč zo zámoria, ktorému sa skončí sezóna, musí prísť automaticky reprezentovať.

Na MS išiel brankár Patrik Rybár, ktorý je vaším spoluhráčom v Kunlune. Sledovali ste šampionát aj kvôli nemu?

Niektoré zápasy som videl, iné som sledoval len výsledkovo. Paťovi som veľmi prial, ale bol v náročnej situácii. Chytal proti Kanade a Švédsku, čo výrazne skresľuje pohľad na jeho výkony. Inak sa chytá proti Kanade so Sidneym Crosbym a Nathanom MacKinnonom ako proti Francúzsku či iným tímom.

Mrzí ma, že sa dostal do situácie, keď je finálny dojem z jeho pôsobenia odlišný, ako by bol v prípade, keby chytal proti iným súperom. Je brankárom, ktorý dokáže podržať mužstvo, čo potvrdil na olympiáde v Pekingu, kde nám vychytal bronz.

Potešili ste sa, keď ho klub koncom decembra podpísal?

Bolo super mať ho v tíme. Trávili sme spolu veľa času. Nielen v šatni, ale aj počas vonkajších zápasov sme bývali spolu. Samozrejme, bavili sme sa aj mimo hokeja. Čas sme trávili aj s jeho rodinou. Vždy je skvelé mať v zahraničnom klube Slováka. Myslím si, že nám to obom pomohlo zvládnuť sezónu.

Ako ju hodnotíte z individuálneho i tímového hľadiska?

Myslím si, že bola dobrá. Snažili sme sa dostať do play off. Mali sme úseky, keď sme vyhrali sedem alebo osem zápasov v rade, čo sa v histórii klubu doteraz nikdy nepodarilo.

K úplnej spokojnosti nám chýbalo niečo navyše, ale nebolo to zlé. Čo sa týka mňa, sezóna bola super až do momentu, keď som sa zranil.